Nájdete ju aj so zaviazanými očami. My sme jej jemnú, no krásnu vôňu zacítili už pred bránou. Je jasné, že bylinky tu pestujú s láskou.

V Žihárci na južnom Slovensku nás už čakajú majitelia záhrady – Janka a Pavol Benčekovci. Pri osviežujúcom čaji z jabĺčkovej mäty, ako inak, sa domáca pani hneď v úvode nášho stretnutia vracia v myšlienkach o tridsať rokov späť, keď stála na trhu s črepníkmi s vysadenými bylinkami. Ľudia sa pristavovali, ovoniavali, počúvali jej nadšené ódy o tom, ako sa dajú využiť. No málokto si vtedy od nej naozaj aj niečo kúpil. Cestu ku krehkej zelenej kráse si našla vďaka starým rodičom z maminej, no aj z otcovej strany, ktorí žili vo Francúzsku. Tam sa bylinky do jedla používali bežne, v záhrade ich mali nasadených mnoho druhov. Preto sa už ako malá naučila spoznávať ich, užívať a milovať.

„Keď syn robil diplomovku z krajinnej ekológie, dala som mu za úlohu, aby na Slovensku našiel vhodné teplé miestečko s dobrou pôdou. Aj pre zdravotné problémy sme sa s manželom potrebovali návrátiť k prírode. A tak sme si pred pätnástimi rokmi kúpili v Žihárci domček s neveľkou záhradou, v ktorej som nasadila okolo šesťtisíc koreňov rôznych byliniek a jedlých kvetov,“ spomína zanietená bylinkárka. Žihárec sa im svojou ideálnou klímou naozaj osvedčil. Má veľa slnečných dní, dažďa tak akurát a tiež kvalitnú ľahkú černozem. „Väčšina bylín nepotrebuje veľa vlahy. Keď z nich slniečko vytiahne silice, viac voňajú. Potom rastú samy,“ prezrádza ďalej Janka. Hodiny strávené ich rozmaznávaním, vysievaním, strihaním, balením či sušením však do tohto tajomstva s manželom nerátajú. Pestovanie byliniek berú ako terapiu. „Prihovárame sa im, dávame im nehu a pozornosť ako deťom. Kedysi sme si mysleli, že to nie je celkom normálne. Dnes vieme, prečo to robíme a čo pri tom cítime. Navyše, naše byliny robia radosť i ostatným.“ Aj preto to v záhrade u Benčekovcov rozvoniava okrem byliniek človečinou.

 

DEBNIČKÁRI A ŠÉFKUCHÁRI

Zo žiháreckých byliniek sa vraj najviac tešia bratislavskí debničkári (na objednávku vám domov alebo do firmy privezú debničku čerstvých potravín), s ktorými Benčekovci spolupracujú už niekoľko rokov. Byliny pre nich sortírujú a balia do ochranných obalov podľa rôznych zmesí: grilovacej, dresingovej, limonádovej a tak ďalej. Spolu s niektorými drobnými obchodíkmi tak debničkári patria k ich najväčším odberateľom. Benčekovci kedysi zásobovali aj hotely a šéfkuchárov reštaurácií, ktorí sa bez ich voňavej zásielky nezaobišli. Teraz niektorým z nich pripravujú bylinky do črepníkov, aby si z nich mohli vysadiť svoju vlastnú záhradku. Objednaný balíček so zmesou čerstvo natrhaných bylín Benčekovci spracujú do 24 hodín a pošlú poštou. Ráno bylinky nazbierajú, zľahka premyjú, zabalia a dajú nálepku so svojím menom. To si v žiadnom prípade nechcú pokaziť.

 

 

HURÁ NA BYLINKY!

V záhrade pod holým nebom, ale najmä vo fóliovníkoch, vystavuje na obdiv svoju krehkú krásu okolo pätnásť druhov byliniek: medovka, mäta, tymian, rozmarín, estragón, fenikel, oregano, bazalka… Práve posledná z nich, medzi ostatnými trvalkami jediná jednoročná rastlinka, je najviac háklivá na chlad. Všetkých päť odrôd bazalky, ktoré túto sezónu vysadili, musí byť najmä v noci ukrytých vo fóliovníkom teplučku. „Aby sa bazalka krásne rozrástla, mala zdravé a voňavé listy, potrebuje mať v noci aspoň 12-stupňovú teplotu. Navyše, podobne ako napríklad kapucínka, fenikel a všetky odrody mäty ani ona neznesie prudké slnko. Preto ju v lete vo fóliovníku zatieňujeme,“ vysvetľuje bylinkárka. No kým bazalka dorastie do svojej najväčšej krásy, Janka Benčeková sa musí trpezlivo pohrať zo semienkami, ktoré ešte koncom februára zasadí do vaničiek. Keď vyklíčia, krehké rastlinky „prepikíruje“ a po jednej presadí do černozeme alebo do špeciálnej rašeliny v malých plastových črepníkoch. Tam sa o každú jednu stará necelé dva mesiace. Podľa počasia, zvyčajne v polovici mája, zasadí zosilnené sadeničky do voľnej pôdy pod fóliu, kde sa bazalka o niekoľko týždňov utešene rozkošatí. Ak by ste ju chceli vysadiť do záhrady, musíte jej zabezpečiť teplé a zákrytové stanovište. Hnojenie je v žihárskej bylinkovej záhrade tabu - ak nerátame Jankin svojsky a intuitívne vyrobený „čarovný“ roztok z listov kostihoja a z iných veľkolistých či farebne zaujímavých bylín. Rozdrvené rastliny namočí do vody a nechá lúhovať dva týždne. Týmto „zázrakom“ potom prihnojuje bylinky. Bez umelých či iných prírodných hnojív sa im vďaka nemu darí od apríla až mája po neskorú jeseň.

 

 

ROZPRÁVAJTE SA S NIMI

Počasie je veliteľ a Benčekovci to vedia. Aby mali nachystané zásoby aj po sezóne, bylinky priebežne sušia. Len niektoré sú vďaka odolnosti a fólii dostupné takmer po celý rok. Hlad po delikátnych vetvičkách je naozaj veľký, všetci ich chceme mať v kuchyni poruke stále. Práve v júni a júli sa môžeme tešiť z vrcholiacej sezóny. Keď sa darí, Benčekovci ich nestíhajú strihať. Medovku za sezónu aj trikrát, oregano päťkrát… Neverili by ste, ale darí sa aj estragónu, nenápadne ukrytému v pýre. „Ľúbia ho vošky a rôzne chrobáčiky, no ak sa schová v burine, obídu ju a ku chráneným bylinkám sa nedostanú. Burinu treba trocha prebrať, aby rastlinky celkom nezadusila,“ dozvedáme sa v záhrade.

 

Špeciálnejšiu starostlivosť však treba venovať rastlinám v črepníkoch, ktoré kúpite v supermarkete. Vyskúšajte dobrý tip. „Keďže neviete, kde kupované bylinky vyrástli, kto ich pestoval a čím hnojil, mali by ste ich hneď oslobodiť z pôvodnej pôdy. Vytiahnite ich z črepníka a zľahka očistite. Vhodné je presadiť ich do dostatočne veľkého črepníka alebo nádoby s dierkou na spodku, prípadne urobte drenáž z drobných kamienkov a pridajte kvalitnú rašelinu.“ Rátajte aj s tým, že bylinky sa v bytových podmienkach necítia veľmi komfortne. Po niekoľkých týždňoch môžu mať ich listy bledšiu farbu a menej sýtu arómu. Najviac im preto ulahodíte, ak ich presadíte do voľnej pôdy. A budete sa im s láskou prihovárať ako manželia Benčekovci.

Pripravila MÁRIA ABRAHÁMOVÁ Foto PETER ŠIMONČÍK

Uverejnené v Časopise Dobré jedlo júl 2016, News and Media Holding a.s., www.pluska.sk/dobre-jedlo/